CD

Kompaktný disk "Béla Kéler - Valčíky pre husle a klavír" nahrálo v priestoroch koncertnej sály Konzervatória Timonova v Košiciach Československé komorné duo - Pavel Burdych a Zuzana Berešová.

Béla Kéler skomponoval v ranej fáze tvorby 49 neopusovaných valčíkov, väčšinou pre sólový klavír. Počnúc pôsobením vo Viedni vytvoril 27 opusovaných valčíkov pre orchester, ku ktorým väčšinou vytvoril verzie pre husle a klavír, sólový klavír a štvorručný klavír. Vo všetkých valčíkoch udržiava jednoliatosť formy: úvod, päť samostatných tancov a záver. Valčík Nemecká duša, op. 88 dokončil 29. marca 1870. Autograf diela sa nachádza v depozite Šarišského múzea v Bardejove. Premiéra sa odohrala 21. marca 1871 vo Wiesbadene. Valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, op. 83 dirigoval Kéler prvýkrát vo Wiesbadene 28. augusta 1868 po návrate z Bardejova a je spomienkou na rodné mesto. Úvodné tóny valčíka sú vytesané na Kélerovom náhrobnom kameni vo Wiesbadene. Dielo sa svojho času úspešne porovnávalo s valčíkom Johanna Straussa ml., Na krásnom modrom Dunaji. Dátum skomponovania valčíka Pod talianskym modrým nebom nie je známy. Zrejme ide o jeden z posledných valčíkov, ktorý nebol vydaný tlačou a nemá opusové číslo. Jednotlivé tance majú netradične svoje pomenovania. V závere nazvanom "Zbohom Taliansko" cituje neapolskú pieseň "Santa Lucia". Valčík Posledné hodiny šťastia, op. 100 dokončil Kéler 22. novembra 1872 a prvýkrát zaznel o mesiac neskôr. V introdukcii odbíjajú pomyselné hodiny jedenástu, ktorá uvádza poslednú hodinu hernej prevádzky wiesbadenského kasína v podobe pätice tancov. Skladba sa završuje motívom nemeckej piesne Buď šťastný tichý dom. Valčík Od Rýna k Dunaju, op. 138 dokončil Kéler 17. marca 1876 vo Wiesbadene. Prostredníctvom nemeckých a rakúskych motívov sprostredkováva atmosféru dvoch európskych veľriek, blízkych miestam, kde pôsobil. Kompozičnú prácu na Rakúsko-uhorskom valčíku, op. 91 Kéler ukončil 25. januára 1871. V úvode exponuje nápevy uhorskej a rakúskej ľudovej piesne. V priebehu valčíku využíva pôsobivý kontrastný charakter rakúskych a uhorských motívov a uzatvára ho fragmentom Rákociho pochodu a Haydnovej Cisárskej hymny.

Kompaktný disk realizovala Spoločnosť Bélu Kélera v spolupráci s bardejovským hudobným vydavateľstvom Videorohal. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu. 


Kompaktný disk Béla Kéler - Klavírne miniatúry nahrálo v priestoroch koncertnej sály Konzervatória Timonova v Košiciach Klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský.


Kompaktný disk Béla Kéler: Complete songs nahrali na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave v novembri 2019 a júni 2020 Marianna Pillárová, Jakub Tolaš a Marie Horáčková.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

V roku 1858 začal Kéler komponovať sériu ôsmich Uhorských tancov, čardášov. Autorský zápis Uhorských tancov pre štvorručný klavír vyšiel v dvoch zväzkoch vo vydavateľstve Johann André - Offenbach am Main roku 1877. Prvý tanec Spomienka na Bardejov op. 31 je najhranejším tematickým celkom Kélerovej tvorby, bohužiaľ v Uhorskom tanci č.5 Johannesa Brahmsa, kde Brahms citoval 32 taktov "bardejovského čardáša" Bélu Kélera. Svoj druhý tanec Čardáš Kométa, op. 49 Kéler venoval vedúcej osobnosti maďarského kultúrneho a politického života druhej polovice 19. storočia, ktorou bol spisovateľ Mór Jókai. Kéler prenášal do zápisu svojich skladieb vlastné spomienky z miest, kde pôsobil a najmä z jeho rodnej domoviny. Objavujú sa v treťom tanci Vrbovecký čardáš, op. 46, štvrtom Tokajské kvapky, op. 54, šiestom Lúče spomienok, op. 50 a siedmom Pozdrav vlasti, op. 56. Piaty tanec Čardáš kytička, op. 40 nesie názov podľa mládeneckého klobúka s kytičkou drobných kvetov. Ôsmy tanec Spomienka na Hermannstadt, op. 123 je spomienka na mesto Sibiu (slov. názov Sibiň) v dnešnom Rumunsku, kde Kéler pôsobil ako kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Galop Sempre crescendo, op. 119 je posledný z trinástich Kélerových galopov. Tlačou vyšiel vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne. Kéler vytvoril 76 valčíkov (49 bez opusového čísla). Ako 24 ročný mladík skomponoval Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844, ktorý sa zachoval v rukopise. Po autorskej revízii (1874) dielo vyšlo vo vydavateľstve J. B. Cramer & Co. v Londýne pod názvom Romantický život, op.101. 1. júla 1861 v Budapešti dokončil Kéler Mazzuchelliho pochod, op. 22, ktorý venoval svojmu vojenskému pluku. Pochod je známejší ako Apollo-Marsch, WAB 115 Antona Brucknera, ktorému bolo autorstvo diela nesprávne pripisované. V Debrecíne roku 1858 Kéler skomponoval a venoval grófovi Mazzuchellimu Mazur Przemyślski, op. 97 ako spomienku na poľské mesto Przemyśl. Radosť alpského horala op. 96 je séria piatich štajerských tancov s charakteristickými prírazmi. Konferenčná štvorylka, op. 28 vznikla vo Viedni v roku 1853. Definitívnu podobu skladba dostala po prepracovaní vo Wiesbadene (1876). V každej zo šiestich častí štvorylky dominujú hudobné motívy rôznych regiónov vtedajšej Európy: Pruska, Rakúska, Sardínie, Ruska, Anglicka a Francúzska. Štvorylka bola vydaná tlačou vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne, rovnako ako opusy 22, 96 a 97. Polku Dovidenia, op. 41 dokončil Kéler v Pešti v máji 1855. Autorská verzia pre klavír vyšla tlačou vo vydava-teľstve Rózsavölgyi v Pešti roku 1859.

Kompaktný disk realizovala Spoločnosť Bélu Kélera v spolupráci s bardejovským hudobným vydavateľstvom Videorohal. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.


Kéler pieseň Zostanem Tvoj skomponoval v roku 1845, keď pôsobil vo Viedni. V hornej časti titulnej strany rukopisu napísal poznámku: "Je to moja prvá pieseň." Venoval ju svojej neteri Amande Schréter, jedinej dcére Kélerovej sestry Friederiky, ktorá sa vydala za doktora medicíny Theodora Bakodyho, autora textov tejto i ďalších troch piesní. Uspávanku, op. 10 venoval Kéler slečne Pauline von Szontagh z Viedne. V texte Theodora Bakodyho spieva neznámy milenec uspávanku svojej milej, ktorú oslovuje moje dieťa, lebo verí, že aspoň v snách môže patriť len jemu. Pieseň vyšla tlačou vo viedenskom vydavateľstve H.F. Miller's Witwe v júli 1853. Rukopis piesne Večerná modlitba sa nachádza v Národnej Széchenyiho knižnici v Budapešti. Na titulnej strane rukopisu je podpísaný autor hudby už pseudonymom Béla Kéler, ktorý používal od roku 1854. Autorom textu je Theodor Bákody. Kéler dokončil pieseň Bez Teba, ktorá zostala v rukopise, vo Viedni, 21. januára 1851. Napriek tomu, že nie je nikomu priam dedikovaná, predpokladáme, že v texte Theodora Bákodyho sa vyjavuje nežné vyznanie Amande Schréter. Nemecky básnik českého pôvodu Rudolf Hirsch, vo svojej zbierke básní Hlasy ľudu, publikoval báseň Pieseň o grófovi O´Donnellovi, ktorá sa stala podkladom rovnomennej Kélerovej piesne. O´Donnell sa preslávil tým, že 18. februára 1853 prekazil atentát na cisára Františka Jozefa I. Intímna lyrická pieseň Ilúzia sa zachovala v dvoch Kélerových rukopisných verziách. Prvú verziu dokončil v zime 1848/49. Druhú verziu vypracoval 2. júla 1874 vo Wiesbadene pri príležitosti 25. výročia smrti svojho brata Petra, autora textu piesne, ktorý bol dôstojníkom rakúskej armády a zahynul v bojoch o Komárno v roku 1849. Kéler pieseň Len slovko z Tvojich úst, op. 9 venoval autorovi jej textu Rudolfovi Hirschovi s poznámkou "srdečne venované básnikovi bludiska lásky". Verzia pre spev a klavír vyšla tlačou vo viedenskom vydavateľstve Spina v roku 1853. Orchestrálna verzia z roku 1871 zostala v rukopise v Šarišskom múzeu Bardejov. Pieseň Ach najmilšia, keď som pri Tebe, op. 103 vznikla podľa básne Rudolfa Hirscha. Ide o skladbu z mladosti pre spev a klavír, ktorá v júli 1877 vyšla tlačou v berlínskom vydavateľstve Bote & Bock. Kéler inštrumentoval pieseň pre orchester pri svojom poslednom pobyte v Bardejovských Kúpeľov v auguste 1880. Pieseň Hľadím rád do Tvojich krásnych očí, povodne napísaná v roku 1851 vo Viedni, sa zachovala v rukopise v Národnej Széchenyiho knižnici v Budapešti v prepracovanej verzii zo 17. januára 1874. Autorom nemeckého textu je Adolf Frankenburg, autorkou prekladu textu do angličtiny je Laura Gray. Tulácka pieseň, op. 23 opisuje cestu tuláka s batôžtekom a palicou, ktorý si veselo kráča cestou, teší sa zo slnečného svitu a netrápia ho starosti ani láska. Autorom textu je Uffo Horn. Tlačou vyšla vo vydavateľstve C. A. Spina vo Viedni v decembri 1857. Mesačná pieseň sála vrúcnou túžbou po stratenej domovine. Dochovala sa v nedatovanom rukopise v Šarišskom múzeu Bardejov. Autorom nemeckého textu je Alexander Patuzzi. Rauenthálska horská pieseň sa dochovala v dvoch nedatovaných autorských rukopisoch pre spev a klavír. Kéler, na podklade básne Friedricha Hornsecka, v nej oslavuje najvyššie položenú nemeckú vinársku dedinu Rauenthal v Rheingau. Pieseň Vlas sirôtky, op. 38, na text Sándora Petőfiho, je napísaná v štýle uhorského čardáša. Vyšla vo vydavateľstve Ròzsavölgy vo februári 1860. Rukopis Basovej árie v talianskom štýle nie je datovaný, text nie je autorizovaný. Úvodnú časť tvorí lyrické andante, záverečným vrcholom árie je rytmická cabaletta. Koncertný valčík Ako radostne bije moje srdce pre koloratúrny soprán a orchester bol komponovaný pre sólistku Hessenskej dvornej opery Claru Perl. Bližšie neautorizovaný text je v taliančine i v nemčine. Valčík vo verzii pre spev a klavír vyšiel vo vydavateľstve B. Schott's Söhne v novembri 1864